Z božieho zdroja lásky
Človek.
Načúvam tvojim slovám pokiaľ si ich stvoril čestne k sebe.
Ak vytvoril si účasť v pobývaní u vás na planéte Zem.
Odváž sa vstúpiť. A kam? Do svojej svätyne.
Čím by mala byť tvoja svätyňa?
Skôr kým. Tebou, tvojim pričinením, spoluprácou uznaním
svojho života stvorená, byť sám sebou,
v porozumení iným, ich potrebám i zármutku.
A neodcudzuj seba a druhých.
V každom nájdi tú povestnú životnú iskru,
aby pomáhal si, nie ničil.
Pokiaľ vyzveš sa k súboju
( keď vyvolávaš bitky, hádky, nepokoj),
zápasíš vždy len sám so sebou, na to nezabúdaj.
Tvoj protihráč je iba tvojim zrkadlením.
Nie ty, ale on je tvojim obrazom.
Buď mu za to vďačný.
Prijmi to a buď pokorným.
Aby nedialo sa na základe tvojich túžob byť mocným,
ale stavaj na svojom „pozemku“ slávy chrám svojej cnosti srdca.
Ak spoliehaš sa na pomoc, ver, že príde.
Iba ak si ju privolal na základe nezdravého úsudku
či v slabosti, vtedy ju nečakaj.
Je to tak, pretože vtedy nemá na teba vplyv.
Vtedy zvyčajne ostávaš vo svojom skľúčení
a tak ti príde lekcia k svojim dobrým mravom.
Aby si pochopil (ak privolávaš druhých k pomoci, či ľudí
alebo anjelov, vystavuješ svoju lekciu k „nahliadnutiu“
a to môže byť nepochopené, pokiaľ ani ty sám nevieš,
prečo ju vlastne voláš,
vždy rozhoduješ vo svojom mene iba TY !!! ).
Preto, vezmi si pero a papier.
Pri každom pocite, že práve hľadáš, voláš, modlíš sa, pomysli
na POMOC, v ktorej si sám poslom
a vieš ako má ísť tvoj cieľ po ceste života.
Iba ak by si nevidel vôbec nič,
len hmlu, zavolaj si na pomoc svetlo nádeje,
Ducha svätého, anjela nádeje i rozjasnenia.
Prinesie ti pomoc na akú čakáš.
Vyjasnenie v situácií, v ktorej si bol.
A nechaj sa v odovzdaní bez zjavnej príčiny byť zápasníkom,
spasiteľom či dokonca i veľmocou.
Ver v seba človek boží,
len čo nájdeš silu svojho zrodu
budeš musieť pokľaknúť predo mnou,
lebo iba vtedy pochopíš akou silou oplývaš a akú cenu máš.
Potom už nebude moc prevažovať lásku v jej sile.
Milujem ťa človek.
